Barbora Nemčeková

***

i.i
ak máš okno
alebo balkón
chodím sa tam pozerať 

i.ii
konkrétna blízkosť je ako
dýchať otvorenú plechovku farby,
mokré steny, vôňa čerstvo rozliateho asfaltu 

i.iii
odniekiaľ som odchádzala, balila si veci.
dúfala som, že mi povedia, aby som zostala 

i.iv
zo zovretia dlane vypadáva kameň
som druhá strana ulice, vždy pod tebou
občas musím predstierať, že mám v ústach tvoj prst, zahryznutý na kosť 

i.v
zohni sa nižšie
cítiš, ako niečo z nás odnášajú do výrobných hál?
súčiastky treba skladovať pri teplote ľudského tela 

i.vi
nezachránila som žiadnych utečencov,
napúšťam si vaňu raz mesačne
blistre mojich liekov sú z plastu 

je mi jedno, o koľko stupňov som oteplila planétu,
záleží iba na tom
čo si myslíš ty 

i.vii
každým dňom, ktorý trávim vo vani a v posteli
som o krok bližšie k neviditeľnosti
cítim, ako mi ochabuje koža
som neobjavená jaskyňa
kam chodia ľad roztápať priemyselnými ohrievačmi

onedlho zostanú iba pórovité horniny
hladké miesta nahradia
výbežky nepravidelných tvarov

premýšľam, aké by bolo
môcť si dovoliť rozmnožovanie

 

Báseň vybral Luboš Svoboda